Pandémia COVID-19 nás všetkých utlmila a utíšila. Zamerali sme sa na svoje rodiny a zdravie
našich blízkych. Dnes všetci hľadáme cestu ako sa priblížiť, aj keď s obmedzeniami, bežnému životu pred COVIDom. Ako váš dobrý sused sa vám začíname opäť prihovárať prostredníctvom magazínu na našej webovej stránke a informovať o dôležitých otázkach a súvislostiach týkajúcich sa projektu, ktoré vás zaujímajú.
Neváhajte sa nás pýtať. Tešíme sa na rozhovory s vami.
„Zelené mesto“ – fotografia kvitnúceho stromu z ovocného sadu Petržalka – Bratislava
Často si my, ktorí žijeme na sídliskách, alebo vo výrazne zastavaných častiach mesta povzdychneme, že pri ich výstavbe sa na zeleň akosi pozabudlo. V mestských územiach sú zelené plochy nedostatkovým tovarom. Rezidenčné štvrte s chýbajúcou, či nekvalitnou zeleňou nám však vysielajú varovné signály a vyzýva nás k zmenám v prístupe.
Zeleň v mestskom prostredí roky ustupuje výstavbe, vydláždeným námestiam, spevneným plochám, parkoviskám, cestným stavbám. Aj keď Bratislava patrí medzi mestá, ktoré sa môžu pochváliť zeleným okolím, rozsiahlymi mestskými lesmi a dostupnými prírodnými územiami, a dokonca patrí medzi najzelenšie európske mestá, napriek tomu máme v meste mnoho území, kde to so zeleňou, ekologickými riešeniami a klimatickými prehreškami nevyzerá dobre a je potrebné urobiť kroky, aby sme to zmenili. Aj preto, aby sme si uvedomili, prečo je zeleň v našich mestských územiach taká dôležitá, sme pre vás vybrali pár postrehov, ktoré nám pomôžu túto problematiku priblížiť a zamyslieť sa nad ňou.
1. Zeleň znižuje riziko lokálnych záplav
Keďže je v niektorých častiach mesta niekedy až 70% povrchov zastavaných a vydláždených, dokonca v centrálnej časti miest a v priemyselných sídlach môže zastavanosť dosiahnuť až 90%, pri prívalových búrkach či intenzívnejších dažďoch voda nemá šancu preniknúť do pôdy a odtiecť z územia. Nepriaznivú situáciu umocňuje zmena klímy, ktorej dôsledkom sa zvyšuje frekvencia a intenzita výdatných lejakov. Tie mestské kanalizácie nie sú schopné zvládať. Výsledkom sú lokálne záplavy. Na zelených plochách však môže voda voľne vsakovať do pôdy, dopĺňať podzemné vody, absorbuje ju vegetácia, časť sa odparí. Viac zelene v medziblokoch, na plochách verejnej zelene, či v zelených riešeniach na objektoch a budovách, zaručí zadržiavanie dažďovej vody. Predchádzať im pomôžu aj zelené strechy, ktoré zachytávajú dažďovú vodu, absorbujú ju a pomáhajú upravovať miestu mikroklímu. „Zelené strechy sme zakomponovali aj do projektu Vila Magurská. Na bytovom dome vybudujeme extenzívne zelené strešné plochy so skalničkami a rozchodníkmi. Objekt bude prepojený so záhradnou časťou aj zelenou fasádou z Rozvodnej ulice. V území vytvoríme moderné, ekologické a estetické riešenie, ktoré podporí zdravú mikroklímu. Viac vám o zelených súčastiach projektu povieme v pripravovanom materiáli,“ približuje Ing. Boris Deglovič zo spoločnosti OPSA, s.r.o.
Zelená strecha a zelená fasáda projektu VILA MAGURSKÁ
2. Zeleň znižuje teplotu
Mestské územia sú zvyčajne teplejšie ako okolitá krajina. Domy, námestia a ulice absorbujú počas slnečných dní veľa tepla, ale ochladzujú sa len pomaly. Po letnom dni je tak v rozhorúčených mestách niekedy o päť až desať stupňov teplejšie ako v okolitom prostredí. Stromy, kríky a zelené plochy pomáhajú znižovať teplotu v meste odparovaním vody. Zatiaľ čo sa napríklad plechová strecha na horúcom slnku môže zohriať na viac ako 70 stupňov, zelená strecha s machmi a trávami sa za rovnakých podmienok nezohreje na viac ako 30 stupňov. V horúcich dňoch pri pobyte v exteriéri vyhľadávame tieň stromov, pod ktorými teplota stúpa menej prudko a pod ich korunou sa nám darí predchádzať tepelnému stresu. Mestské parky, stromoradia, či sady sú miestami, kde sa nám tiež darí príjemne ochladiť, z dôvodu kombinácie efektov vyparovania a tienenia.
3. Zeleň prospieva vzťahom a podporuje komunity
Zelené plochy, parky, verejné či komunitné záhrady alebo sady, sú vhodným priestorom pre budovanie vzťahov. Spôsob ich navrhovania a udržiavania, ale aj program, ktorý prinesú obyvatelia do ich priestorov, má potenciál podporiť komunitu, sociálne prepojenia a zvýšiť kvalitu ich životov. Je dokázané, že prostredie, v ktorom majú obyvatelia viac interakcií a osobných kontaktov, zaznamenáva zvyčajne menej problémov ako sú vandalizmus, pouličné incidenty alebo zvýšená kriminalita. „Tento komunitný a integrujúci princíp sa snažíme priniesť aj do našich projektov. Pekným príkladom je projekt, ktorý sme v rámci našej obchodnej skupiny zrealizovali v spolupráci s Magistrátom hlavného mesta Bratislava v Petržalke. V minulom roku sme spolu vybudovali prvý mestský ovocný sad na území hlavného mesta. Do unikátneho sadu s rozlohou takmer 10 tisíc metrov štvorcových sme vysadili 93 historických odrôd ovocných stromov, takmer dve stovky ovocných krov a bylinné záhony. Do jeho areálu sme pozvali komunitu bratislavských seniorov zo seniorskej organizácie STÁLE DOBRÍ,“ popisuje zámer iniciátor komunitného projektu Ing. Boris Deglovič a dodáva: „Aktuálne seniori pripravujú program budúcoročných aktivít v sade, ktorý im bude slúžiť ako miesto pre stretnutia, aktívny oddych, regeneráciu a zábavu.“
Zábery zo zakladania a výsadby ovocného sadu v Petržalke – Bratislava
4. Zeleň posilňuje zdravie a zvyšuje duševnú pohodu
Množstvo štúdií zdôrazňuje, že prítomnosť zelene v území znižuje stres. Podľa nich pacienti, ktorí mali zo svojej izby výhľad na strom, či inú zelenú plochu, sa z operácie zotavili merateľne rýchlejšie ako pacienti s pohľadom na steny domov. Prieskumy preukázali, že ľudia sú zdravší, keď majú vo svojom okolí viac zelene. Prostredie s kvalitnejšou zeleňou vykázalo lepšie výsledky: obyvatelia sa cítili lepšie a menej často navštevovali lekára. Zeleň zatraktívňuje výhľady, pôsobí harmonizujúco a upokojujúco. Je však potrebné upozorniť, že nie je zeleň ako zeleň. Neudržiavané územie plné náletovej zelene a chorých, poškodených drevín zďaleka nedosahuje úroveň premyslene, ekologicky projektovaného a esteticky navrhovaného priestoru. Zelené plochy tiež môžu ponúknuť atraktívne miesta pre hry a šport, ktoré pomáhajú v prevencii chorôb.
5. Zeleň podporuje biodiverzitu
Mestá pod takom klimatických zmien a uvedomení si dôležitosti zmeny prístupu k svojej budúcnosti, čoraz viac skloňujú nevyhnutnosť potreby zelene vo svojom území a snažia sa postupne vytvárať ekosystémy s rôznorodou škálou druhov rastlín a živočíchov. Jednotlivé riešenia predurčujú druhy, ktoré si nárokujú na svoje prirodzené prostredie. Vyprahlá, zanedbaná mestská krajina bude lákať hlavne holuby, vrany a čajky. Mesto s listnatou zeleňou, záhradami, stromami, trávnatými plochami a verejnými parkmi s kvetinovými lúkami a malými vodnými stavbami môže prilákať spevavé vtáctvo, motýle, ježkov… Zelené strechy, zelené fasády, vertikálna zeleň a iné zelené stavby tiež zvyšujú prírodnú hodnotu územia. „Preto sme sa aj my rozhodli aplikovať ich v našom projekte a v zelených plochách okolo Vila Magurská vytvoriť oázy pre vtáctvo, drobné živočíchy a hmyz. Súčasťou nášho riešenia budú aj hmyzie hotely, napájadlá a kŕmidlá pre vtáky. Chceme v území podporiť rozmanitosť mestskej biodiverzity,“ približuje Ing. Boris Deglovič.
6. Zeleň zvyšuje atraktivitu územia a hodnotu nehnuteľností
Zeleň bezpochyby zvyšuje hodnotu životného prostredia a atraktivitu oblasti, v ktorej bývame. Vytvorenie zeleného priestoru, alebo obytných budov so zaujímavými zelenými riešeniami, môže prispieť nielen k zvýšeniu kvality bývania, ale aj k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností v okolí. Zeleň v bezprostrednom okolí domov má nielen ekologickú ale aj veľkú spoločenskú a ekonomickú hodnotu. Podľa slov Ing. Borisa Degloviča: „Čo je potešujúce, začína to vnímať čoraz viac zainteresovaných strán, ako sú samosprávy, bytové spoločenstvá ale aj developeri projektov. Uvedomujú si, že ak sa zeleň v mestách používa ako multifunkčné riešenie – na zadržiavanie vody, na zníženie tepelného stresu, skrášlenie životného prostredia, stimuláciu spoločenských kontaktov… zelená investícia sa im vráti na mnohých frontoch. Vnímam to ako významný pozitívny impulz pre budúcnosť zelene v mestách.“