Rozhovor so zástupcom spoločnosti OPSA, investorom pripravovaného projektu Vila Magurská, Ing. Borisom Deglovičom, o silnejúcom dopyte obyvateľov miest po zelených plochách, o manažmente sídelnej zelene ale hlavne o krokoch a zámeroch, ktoré dali vzniknúť zelenému konceptu projektu Vila Magurská.
Obyvatelia miest si začínajú uvedomovať dôležitosť zelene v mestskom prostredí. Aké trendy aktuálne charakterizujú mestá v týchto súvislostiach?
Mesto je organizmus vyvíjajúci sa v čase a priestore. Omnoho viac ako inokedy sa dnes v mestách hovorí o udržateľnom vývoji miest, ekologických riešeniach, vplyve klimatických zmien na mestá a ďalších otázkach. Týmito témami sa dnes už systematicky zaoberajú mnohé metropoly, ale aj menšie mestá sveta. Moderné mestá sa snažia dostať do svojich území čo najviac zelene, chrániť zelené prírodné územia a budovať nové. Uvedomujú si, že toto je cesta pre zvyšovanie životnej úrovne ich obyvateľov.
Ako vnímate situáciu v mestách z pohľadu manažmentu sídelnej zelene?
Manažment sídelnej zelene, čiže činnosti spojené s riadením rozvoja a správou zelene, sa stáva jednou z priorít miest. Mestá chápu, že musia rozumne plánovať a súčasne sa starať o to, čo už máme. Realitou je však aj to, že ešte stále si mnohí myslia, že zeleň je otázkou činnosti technických služieb. Problematiku zelene zúžia na kosenie trávy, hrabanie lístia, odhŕňanie snehu a ako nástroje starostlivosti o ňu vidia motorové píly a kosačky. Nie je to tak. Problematika zelene v mestách je komplexná a musí byť riadená systematicky, koncepčne, kontinuálne a hlavne pripravovaná a manažovaná odborníkmi.
Aké najčastejšie chyby robia mestá v manažmente zelene?
Problémov nie je málo. Dnešné mestá majú voči zeleným riešeniam veľké resty. Tlačíme pred sebou balvan minulých období. Okrem iných hlavne nekoncepčný urbanistický rozvoj, výstavba bez zelených riešení, výsadby nevhodných druhov rastlín a drevín, dôsledky nedostatočnej starostlivosti a iné. V mestách sa prejavujú v rôznych pomeroch a intenzitách. Nepozeráme sa dopredu, neplánujeme, neberieme do úvahy širokospektrálnosť a komplexnosť problému zelene a na druhej strane o to, čo máme sa dostatočne nestaráme. Mnohé dreviny v mestách sú choré, ohrozujúce bezpečnosť a životy ľudí, iné sú doslova nevhodné, nosiče alergénov. Nevyužívame dostatočne potenciál zelených a modrých plôch pre skvalitnenie života v mestách.
Prečo sú zeleň a zelené verejné priestory pre mesto a jeho obyvateľov dôležité?
Zeleň, mestská vegetácia a ekosystém mesta poskytujú kvality, ktoré sú prospešné pre naše zdravie, pohodu, rozvoj a prosperitu. A súčasne účinne obmedzujú negatívne javy, ako napríklad znižovanie teploty, prašnosti v ovzduší, zvyšovanie relatívnej vzdušnej vlhkosti, majú antibakteriálne účinky atď.
Postarajú sa tiež o zabezpečenie psychickej a fyzickej pohody, o pozitívne emócie, poskytnú oddych a rekreáciu, no dôležité sú aj pre kultúrno-historické súvislosti a pod. Zeleň sa stará o prirodzenú tvorbu humusu, čo zvyšuje úrodnosť a kvalitu pôdy, zefektívňuje tak ignorovanú retenčnú schopnosť krajiny, ktorá zabezpečí udržateľný dostatok vody pre život. Nedostatok zelených plôch v mestách najviac pociťujeme v lete pri dlhodobých horúčavách. Betónové plochy sa nedokážu cez noc ochladiť, sálajú teplo a aj dlho po zmene počasia ohrievajú vzduch o niekoľko stupňov.
Akú vegetáciu je vhodné vysádzať v obytnej mestskej zástavbe a prečo?
V záujme miest a krajinnej architektúry je vysádzať také druhy, ktoré sú vhodné do mestského prostredia. Takéto dreviny či rastliny musia spĺňať náročné kritériá, nakoľko sú vystavované rozličným nežiaducim vplyvom. Z tohto dôvodu sa uprednostňujú najmä listnaté druhy, ktoré znášajú najlepšie sucho a teplo, exhaláty, prašnosť prostredia a sú odolné aj proti chorobám a škodcom. Aj pri projekte Vila Magurská sme prispôsobovali výber drevín, druhovú skladbu, spôsob výsadby, záhradné riešenie na území. Brali sme do úvahy bezprostredné aj širšie okolie projektu.
Čo všetko ste zohľadňovali pri tvorbe návrhu budúcej podoby zelených plôch v projekte Vila Magurská?
Vila Magurská je vsadená do dlhoročnej zástavby a na samotnom pozemku sa dnes nachádza vzrastlá vegetácia. Tvorí ju kombinácia ovocných listnatých drevín a okrasných ihličnanov. Pri návrhu projektu sme sa snažili v maximálnej možnej miere zachovať existujúce dreviny. Tomu sme prispôsobovali samotný architektonický návrh ale aj prácu s terénom. Z existujúcich stromov sa nám podarilo 7 zachovať. Odstrániť je potrebné 8 drevín. Ako ukázal dendrologický prieskum z nich jeden strom predstavuje bezprostredné ohrozenie. Ďalšie z odstraňovaných drevín majú odumierajúce kostrové konáre či otvorené dutiny na kmeni. Vyrúbané stromy však nahrádzame kvalitnejšími a vhodnejšími drevinami.
Na pozemku zachovávate polovicu drevín. Ako ste tejto skutočnosti prispôsobovali výber nových stromov? Aké stromy a prečo ste vybrali?
Koncept výsadby vegetácie na pozemku sme vytvorili v spolupráci s tímom krajinných architektov. Tí vypracovali podrobnú dendrologickú správu. V nej odporúčajú zachované dreviny doplniť vhodnými listnatými stromami, ktoré sú do daného prostredia najvhodnejšie. Pre výsadbu vybrali javor poľný a dub lesný. Z kríkov je navrhnutá výsadba muchovníkov lamarckových, okrasných jabloní a sliviek čerešňoplodých. Ich veľkým prínosom z hľadiska ekológie je aj ich medonosnosť a tiež plody, ktoré sú potravou pre vtáctvo. Stromy a niektoré kríky im poskytnú aj možnosť bezpečného hniezdenia. Ďalšie dreviny budú použité vo forme živých plotov. Živé ploty budú z čiastočne opadavého zobu vtáčieho obyčajného a stálozeleného tisu obyčajného. Zelený akcent v horizontálnych polohách vytvoríme paviničom päťlaločným, lianou, ktorá sa bude ťahať po stenách oporných múrov a aj po časti zábradlia. Jej plody sú tiež vyhľadávanou pochúťkou vtáctva.
Na pozemok bude vysádzaná okrem drevín aj iná vegetácia, byliny, trávy, kvety… Ako ste pristupovali k ich výberu?
Časť vegetácie bude vysadená v teréne a časť na zelených strechách. Výber druhov sa podriaďuje podmienkam a limitom prostredia. Dôraz sme kládli aj na funkčnosť celého zeleného konceptu a jeho estetickú stránku, ale aj na iné funkcie a vlastnosti ako napríklad bezalergénnosť, či poskytnutie životného priestoru menšej faune. Zastúpené sú trvácne byliny, ako okrasné trávy a kvitnúce trvalky a tiež tu budú plochy s intenzívne udržiavaným trávnikom. Do územia Rozvodnej a Magurskej prinášame viac kvalitnej zelene. Zeleň navyšujeme aj objemovo. Rôznorodosťou zastúpenia stromov, krov a bylín podporíme lokálnu biodiverzitu.
Aký bude celkový pomer zelene pred a po výstavbe projektu?
Celková zelená plocha je 425,44 metrov štvorcových, z toho rastlý terén zaberá 329,44 metrov štvorcových a zelené strechy majú 96 metrov štvorcových. Plodiace a medonosné byliny a dreviny náhradnej výsadby budú z ekologického aj estetického hľadiska kvalitnejšie ako pôvodné menej vhodné dreviny. Výsadba bude celoročne pôsobivá svojou vizuálnou premenlivosťou a okrem estetického obohatenia sa podpíše na zlepšení lokálnej mikroklímy.
Ako môžu obyvatelia sídlisk, individuálni vlastníci záhrad a pozemkov v mestskom prostredí , či zodpovední súkromní investori prispieť k skvalitneniu bezprostredného životného prostredia?
Je nesmierne dôležité, aby každá obec i samotní občania mali záujem o veci verejné a zaujímali sa o to, aby postavené objekty, alebo naprojektované stavby boli podľa možností prepojené so zeleňou, ktorá poskytuje územiu a ľuďom v ňom potrebné funkcie. V projektovom tíme pre bytový dom Vila Magurská sme na tieto skutočnosti kládli mimoriadny dôraz. Veľa môže urobiť každý z nás. Zelené iniciatívy, revitalizácia vegetácie pred našimi panelákmi, starostlivosť o vnútrobloky, brigády skrášľujúce okolie, programy na ochranu životného prostredia… Všetci chceme žiť v peknom a zdravom prostredí. Tak priložme ruku k dielu a rozhodnime o tom, ako budeme žiť.